Balet zabíjania

(Recenzia filmu Zabiják / The Killer/Die xue shuang xiong, Hong Kong, 1989, r. John Woo)

FG: Ktovie, kde pramení pôžitok zo zabíjania štatistov u nás divákov, ktorí by v živote nezabili ani vianočného kapra. Už winnetouovky s dartagnanovkami nášho detstva zanechávali masakre bezmenných komparzistov. Nezáležalo, či to boli zlí kardinálovi gardisti alebo dobrí indiáni. V príbehu nehrali inú úlohu, ako zomrieť pre potechu publika.

Tddddd, Jožo dole, Jano dole!“, strieľali sme z drevených pušiek zbytočne dlhé dávky do technicky už mŕtvych kamarátov. Tí vzápätí ožívali a hralo sa ďalej. O krok bližšie k realizmu postúpili naše deti. Ich výstrely vyrážali z tiel počítačových príšer vodopády krvi. Príšery umierali s hlasných revom, deťom sa pripisovali body a ventilovali agresiu, spôsobenú povinnou školskou dochádzkou. Toto nám do génov vložila príroda?

Vo filme Zabiják každá guľka trhne zomierajúcim a vyrazí z jeho tela pramienok krvi. Je to balet smrti, vynikajúce dvojsekundové sóla, často zakončené efektným pádom z poschodia. Po ňom nasleduje stop time a ďalší živý terč. Labutie jazero zabíjania. Škoda, že za toto nedávajú Oscary. Pokračovať v čítaní

Zaradené v František Gyárfáš, Juraj Malíček, The Killer, Thrillery | Zanechať komentár

Peckinpah a láska

(Recenzia filmu Útek / The Getaway. USA, 1972, r. Sam Peckinpah)

JM: Útek je film režiséra Sama Peckinpaha nakrútený podľa scenára Waltera Hilla s hudbou Quincy Jonesa a Steve Mc Queenom v hlavnej úlohe a už táto suma faktov z neho robí mimoriadne pozoruhodnú snímku. Film štyroch skutočných hollywoodskych legiend, klasikov, velikánov či ako inak to nazvať, film vzbudzujúci bázeň a rešpekt ešte pred tým, ako sa naň človek pozrie.

Len tak bez prípravy, na priamo, to môže byť poriadna studená sprcha, film, čo nenapĺňa očakávania, nech boli akékoľvek. Okrem základnej dejovej kostry som si vlastne tak poriadnejšie pamätal iba sekvenciu lisovania zo smetiarskeho auta, teda pasáž, ktorou sa k odkazu film citačne prihlásil samotný George Lucas v Hviezdnych vojnách (alebo aj nie) a samozrejme finálnu prestrelku v hotely, respektíve etudu „muž a jeho brokovnica s pohyblivým predpažím“. Obe tie sekvencie sú fajn, iste, ale vo filme ako celku vlastne bezpredmetné, respektíve zameniteľné. The Getaway, Útek je totiž až neuveriteľne staromilský film tematizujúci manželstvo. Nie lásku, či zamilovanosť, ktorá je jeho súčasťou, ale manželstvo ako inštitúciu, záväzok, hodnotu, možno dokonca morálnu, v Peckinpahovom filme postavenú vyššie, ako všetky ostatné hodnoty. Pokračovať v čítaní

Zaradené v František Gyárfáš, Juraj Malíček, Thrillery, Útek (The Getaway) | Zanechať komentár

Výťahom do Pekla

(Recenzia filmu Angel Heart, 1987, USA / Kanada / Veľká Británia, r. Alan Parker)

FG: Film Angel Heart začína ako obyčajná detektívka. Má svojho Phila Marlowa. Volá sa Harry Angel a je to osamelý, mierne zanedbaný súkromný detektív neurčitého veku medzi tridsaťpäť a tridsaťšesť rokov. Neistá chôdza naznačuje, že včera možno pil. Nemá sekretárku ani plnú čakáreň. Život mu preteká cez prsty.

Dostáva jednoduchú zákazku. Najíma si ho exotický gentleman Louis Cyphre, aby pre neho vypátral kedysi slávneho jazzového speváka Johnnyho Favorita,  ktorý vo vojne stratil pamäť a neskôr sa celkom stratil z ústavu, v ktorom bol hospitalizovaný.

Harry, hocako vyzerá, je skutočný detektív. V pátraní postupuje rýchlo a energicky, aj keď nie vždy v súlade so zákonom či dobrým mravom. Na dva kroky vypátra lekára, ktorý dvanásť rokov kryl Johnnyho zmiznutie. Trošku ho priškripne, ale lekár stratí nervy a kým sa Harry vráti z prechádzky, spácha samovraždu. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Autori, František Gyárfáš, Juraj Malíček | Zanechať komentár

Neveriť nikomu

(Recenzia filmu Francúzska spojka/The French Connection, 1971, USA, r. William Friedkin)

JM: Toto tu musí byť, tak to odbime rýchlo. Traja proroci akčného filmu? Bullitt, drsný Harry a Pepek. Krstní otcovia, sudičky, nestori. Na poctivé preverenie čaká iba Drsný Harry, Francúzska spojkaBullittov prípad už v skúške časom obstáli, aj keď s čistým štítom iba Francúzska spojka. Lebo Bullittov prípad predsa len zostarol, respektíve, ťažko sa naň dívať a ignorovať asi najčastejšie forsírovanú filmársku chybu – toho Chrobáka, čo sa moce v záberoch, ako bezprizorný tulák.

Francúzska spojka zostáva i po rokoch remeselne dokonalá, film, ktorý funguje bez ohľadu na kontext. Drsná poctivá kriminálka o zanovitých policajtoch, čo si z prsta vycicajú prípad, aj ho vyriešia, ale nie celkom, lebo koniec hlavného gaunera nevidíme, iba počujeme a dvojka bezpečne ukazuje, že hlavný gauner neskončil. Film, čo v ňom nie sú Afroameričania, ale černosi a negri, všetci permanentne podozriví a šikanovaní bielymi paranoickými policajtmi, ktorí si nedajú pokoj, ani keď nie sú v službe. Pokračovať v čítaní

Zaradené v František Gyárfáš, Juraj Malíček, Nezaradené, The French Connection (1971), Thrillery | Zanechať komentár

Prezliekanie sa do vlastnej kože

(Film Pod kožou/Under the skin, Jonathan Glazer, 2013)

František Gyárfáš

 

Príbeh filmu Pod kožou je kryptický. Ktovie, čoho je odrazom. Je o prezliekaní sa do vlastnej kože. No skúste si pod tým niečo predstaviť.

Na začiatku je mŕtva mladá žena, oblečená do vyzývavých minišiat. Jednu pančuchu má roztrhnutú. Možno to hrá nejakú rolu; možno aj nie. Prichádza k nej iná mladá žena, nahá. Zoblieka mŕtvolu a oblieka sa do jej šiat. Nakoniec je ona vyzývavá a nahej mŕtvej žene stečie po líci slza.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v František Gyárfáš, Under the Skin (2013), Zvláštne filmy | Zanechať komentár

Starý zákon po mexicky. Alebo Nový?

(dvojrecenzia filmu Sicario, Denis Villeneuve, 2015)

Juraj Malíček a František Gyárfáš

JM: Sicario je náklad, balvan, bremeno, videl som ho, iste a samozrejme, ale takto by som proces recepcie v tomto prípade nenazval. Sicario totiž na mňa skôr viac doľahol, akože by som ho len tak normálne videl. Ak by malo vedomie plecia, vidieť Sicario bolo ako zavesiť na ne batoh. Nie extrémne ťažký, že by niesť ho bolo vyčerpávajúce, ale taký akurát, aby človek vedel, že niečo nesie a nemôže sa hnať príliš vpred, ale zase sa nemusí obávať, že odkvecne na pol ceste od únavy. Film, čo má váhu, film, na ktorom záleží, film, ktorý prekračuje vkusové limity a nedá sa odbaviť pár vetami. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Aktuálne v kinách, František Gyárfáš, Juraj Malíček, Sicario (2015) | Zanechať komentár