Starý zákon po mexicky. Alebo Nový?

(dvojrecenzia filmu Sicario, Denis Villeneuve, 2015)

Juraj Malíček a František Gyárfáš

JM: Sicario je náklad, balvan, bremeno, videl som ho, iste a samozrejme, ale takto by som proces recepcie v tomto prípade nenazval. Sicario totiž na mňa skôr viac doľahol, akože by som ho len tak normálne videl. Ak by malo vedomie plecia, vidieť Sicario bolo ako zavesiť na ne batoh. Nie extrémne ťažký, že by niesť ho bolo vyčerpávajúce, ale taký akurát, aby človek vedel, že niečo nesie a nemôže sa hnať príliš vpred, ale zase sa nemusí obávať, že odkvecne na pol ceste od únavy. Film, čo má váhu, film, na ktorom záleží, film, ktorý prekračuje vkusové limity a nedá sa odbaviť pár vetami. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Aktuálne v kinách, František Gyárfáš, Juraj Malíček, Sicario (2015) | Zanechať komentár

Mia Madre (Nanni Moretti – 2015)

František Gyárfáš

Mám režisérov, ktorých niektorý film sa ma kedysi dotkol hlboko a osobne. U ktorých som mal pocit, že hovoria čosi za mňa. Možno aj o mne. Deliaca línia medzi nimi a iným velikánmi nie je jasná, ale je jednoznačná. Jarmuschov Cudzejší, ako raj (1984), Tykwerova Lola beží o život (1998), Stratené v preklade Sofie Coppola (2003) vo mne vzbudili iný pocit vtiahnutia, ako Votrelec Ridley Scotta (1979), 2001: Vesmírna odysea Stanleyho Kubricka (1968), či Bertolucciho Konformista (1970). Vo svete prvých žijem, druhým sa mimo kina vyhýbam. Estetický úžas či filozofická hĺbka nestačia. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Aktuálne v kinách, František Gyárfáš, Mia Madre | Zanechať komentár

Apríl (Nanni Moretti, 1998)

(dvojrecenzia filmu)

František Gyárfáš a Juraj Malíček

FG: Nanni Moretti je tichý klaun. Nevyrába smiech. Akoby na dne jeho komiky ležali prikázania: neponížiš, nezosmiešniš, nevzbudíš falošné ilúzie. Ako mnohí komici, Moretti rozpráva o sebe. Prenáša postavu nevýrazného, rozpačitého, prehliadnuteľného bradatého muža z filmu do filmu. Raz je filmovým režisérom, inokedy psychológom, vysokopostaveným manažérom, psychiatrom pápeža. Ale stále je to ten človek milión, na ktorého už ani záchod nemusí spadnúť. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Apríl (1998), František Gyárfáš, Juraj Malíček, Naše filmové storočie | 1 Komentár

MacGyver na Marse

(recenzia filmu Marťan)

Idealista by asi mohol tvrdiť, že predstava vedy v Marťanovi osciluje kdesi medzi logickým pozitivizmom a kritickým racionalizmom, avšak potom by sa na chvíľu zamyslel a skončil by tam, kde veda predstavuje ten najvulgárnejší pragmatizmus. Zároveň by si mohol uvedomiť, že toto nie je cesta, po ktorej by chcel k Marťanovi kráčať, lebo je to vlastne veľmi fajn film. Prostoduchý, ale nie hlúpy. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Aktuálne v kinách, Autori, Juraj Malíček | Zanechať komentár

Orson Welles na kolese osudu

(dvojrecenzia filmu Tretí muž (Carol Reed, 1949))

František Gyárfáš a Juraj Malíček

FG: Tretí muž sa nielen odohráva vo Viedni v zime 1948, bol tam vtedy aj nakrútený. Viedeň bola v tom čase okupované mesto, rozdelené medzi štyri armády, ktoré ešte predstierali spoločnú politiku. Neďaleho v susednom Československu práve prebiehala uzurpácia krajiny. Fabriky už chrlili ostnatý drôt.
Viedeň bola ešte stále zboreniskom. Nádherné námestia boli plné trosiek. Vo veľkopanských domoch býval s ľuďmi vietor. Z bytu na treťom poschodí sa dalo vyskočiť oknom a pohodlne sa zošmyknúť po hromade tehál. Mesto obývali ľudia opatrných pohľadov. Premrznutí a podvyživení akceptovali, že pravda je majetkom víťazov. Úslužne manévrovali, aby sa vyhli údelu porazených. Vedeli, že treba byť informovaní, ale mlčať. S políciou nemať žiadne činenia.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v František Gyárfáš, Juraj Malíček, Naše filmové storočie, Tretí muž (1949) | Zanechať komentár

Rockerky nejdú do neba

(dvojrecenzia filmu Nikdy nie je neskoro)

František Gyárfáš a Juraj Malíček

FG: Mám rád trailery v multiplexoch. Trvajú tri minúty, vidím v nich to najlepšie z ponúkaných filmov a každý mi ušetrí dve hodiny života. Sú to ako moderná výuka filozofie – skrátené čítanie z originálnych prameňov.

Takto som nedávno videl dva filmy – Al Pacina, ako starého rockera, ktorému po štyridsiatich rokoch príde list od Johna Lennona. V druhom pre zmenu hrala starnúcu rockerku Meryl Streep. Čo to je za fenomén? Znamená to snáď, že do kina už chodia najmä penzisti? Pokračovať v čítaní

Zaradené v Aktuálne v kinách, Filadelfia (1993), František Gyárfáš, Hudobné filmy, Juraj Malíček, Mlčanie jahniat (1991), Nikdy nie je neskoro (2015), Stop Making Sense (1984) | Zanechať komentár